Ľaliovka, (Hemerocallis), cz: Denivky, en: Daylily, de: Taglilien
(Xanthorrhoeaceae – Živičníkovité, podľa Wikipédie boli do tejto čeľade v roku 2009 priradené predtým 2 samostatné čeľade Asphodelaceae a Hemerocallidaceae)

Charakteristika

Ľaliovka je veľmi obľúbená, nenáročná, mrazuvzdorná trvalka. Hoci kvetmi mnohým pripomína ľalie, je to celkom iný druh. Predovšetkým nepatrí medzi cibuľoviny ako ľalia. Ľaliovka má dužinaté korene, z ktorých vyrastajú trávnaté trsy listov a kvety na dlhých pevných bezlistých stonkách na koncoch rozkonárených. Stonky môžu v závislosti od konkrétneho druhu dosahovať až výšku 1 metra. Je vhodné väčšiu rastlinu podoprieť a zviazať, ak by mala tendenciu padať alebo sa váľať.

Kvety ľalioviek sú veľké, pevné a so zvlnenými okrajmi. Najrozšírenejšie u nás sú kvety žltých a oranžových farieb, ale existujú aj druhy s červenými, ružovými, bielymi kvetmi, či dvojfarebné, keď kvet má v strede inú farbu ako na okrajoch lupeňov.

Rastlina je otužilá a nevyžaduje žiadnu starostlivosť pred príchodom zimy. Trávnato pôsobiace listy ktoré na jeseň uschnú sa odstraňujú až na jar, keď začínajú pučať nové listy. Staré listy môžu v zime rastline poslúžiť ako ochrana pred mrazom.

Rozmnožovanie ľalioviek

Ľaliovky sa bohato rozrastajú a rozmnožovať ich môžeme na jar alebo na jeseň delením. Zo širokého koreňového systému vyrastajú v okolí hlavného trsu aj nové samostatné rastlinky. Rozmnožovať sa vedia aj prostredníctvom semien, ktoré však musia pred výsevom prejsť stratifikáciou, čiže cca 6 týždňovým obdobím chladu. Preto sa vysievajú na jeseň.
 

• 

• 

• 

• 

Ako pestovať ľaliovku

Umiestnenie
Ľaliovkám vyhovuje slnečné alebo polozatienené stanovište, ktoré nie je príliš suché. Rastliny vydržia dlhé roky na jednom mieste bez špeciálnej starostlivosti. Ak sa nám pri starších rastlinách zdá, že menej kvitnú, môžeme ich na jar pohnojiť komplexným hnojivom a pred kvitnutím zas hnojivom na kvitnúce rastliny. Presádzať ich na iné stanovište sa odporúča po cca 10 rokoch.

Zemina
Vhodná pôda je hlinitá, piesočnatohlinitá, priepustná, stredne ťažká, vlhká, bohatá na živiny, mierne kyslá. Sú však naozaj nenáročné a dariť sa im bude takmer všade.

Zálievka
Ľaliovkám zabezpečíme primeranú zálievku ku koreňom a to hlavne v júni pred tvorbou kvetov a počas kvitnutia. Pre udržanie vlahy sa okolie rastliny môže nastlať kôrou, tá obmedzí aj rast buriny,

Kvitnutie
Ľaliovka kvitne od júna do augusta, kvetmi veľkými cca 10 cm.

Každý kvet kvitne len jeden deň, na základe tohto faktu boli pomenované vo viacerých jazykoch (Denivky, Daylily, Taglilien). Dlhé, na koncoch rozkonárené stonky majú veľa pukov a kvety rozkvitajú postupne, takže z rozkvitnutých ľalioviek sa môžeme tešiť 4 – 5 týždňov. Počas obdobia kvitnutia odstraňujeme odkvitnuté kvietky nie len z estetických dôvodov, ale aj preto, aby sa rastlina nevysilovala tvorbou semien.

Výsadba ľaliovky

Ak rastliny rozmnožujeme delením, alebo ich presádzame, skrátime im korene asi o tretinu a vysadíme tak, aby bol krčok rastliny najviac 2,5 cm pod úrovňou pôdy. Hlboká výsadba by spôsobila slabé kvitnutie a chradnutie rastliny. Pri sadení rastlinu pohnojíme a zalejeme.

V prvom roku po výsadbe spravidla ľaliovka kvitne slabo alebo vôbec, lebo vytvára koreňový systém. Niektoré zdroje dokonca odporúčajú kvetné stvoly odstrániť, ak ich rastlina vytvorí, aby sa nevysilila. Na druhý a hlavne na tretí rok už rastlina naplno zakvitne.

Kombinácia s inými rastlinami

Ľaliovka môže byť pestovaná ako solitér v záhone, alebo vo väčšej nádobe. V črepníku bude mať ale vyššie nároky na závlahu aj výživu v podobe hnojenia.
Často sa pestuje v zmiešaných trvalkových záhonoch. Zvykne sa kombinovať s hostami, jarnými cibuľovinami, ako sú modrice alebo šafrány, prípadne so šalviou, či koatcamsi. Ľaliovka dobre vyzerá aj v skupinovej výsadbe jedného kultivaru na väčších plochách, napríklad v parkoch alebo veľkých záhradách. Veľmi pekne vynikne pri jazierku. Môžeme ňou lemovať trávniky alebo ju pestovať pri krovinách.