Céder libanonský
Národný strom Libanonu, rastie v nadmorských výškach 1400 až 2000 m n. m., často už v subalpínskom stupni s niekoľko mesačnou snehovou pokrývkou s mrazmi pod -30 ° C. V biblických dobách bol hojne rozšírený, postupne bol však bol pre svoje cenné drevo takmer vyrúbaný. Drevo z cédra libanonského bolo od pradávna veľmi cenené. Podľa biblických prameňov bolo drevo z tohto stromu používané pri stavbe jeruzalemského chrámu kráľom Šalamúnom. Boli z neho zhotovované najlepšie lode vrátane sťažňov, nábytok a napr. aj skrine na knihy, v ktorých boli uchránené pred hmyzom. Pre svoju vôňu sa dreva sa používalo k vykurovaní chrámov. Živicou alebo cédrovým olejom sa napúšťali predmety aby boli trvácnejšie, extrakty z dreva sa lokálne používa na liečbu rán a rôznych neduhov.
Céder himalájsky
Národný strom Pakistanu a posvätným stromom uctievaným v hinduizme. Céder himalájsky rastie v oblasti od západného Nepálu až k východnému Afganistanu , v nadmorskej výške 1200 až 3000 metrov. Prospieva mu mierne vlhké podnebie. Za optimálnych podmienok dorastá do výšky vyše 60 metrov. Ihličie je tmavo zelené, dlhé 2,5 až 5 centimetrov. V Indii sa drevo cédru používa pre stavbu lodí a pre svoj vysoký obsah aromatických látok tiež v ajurvédskej medicíne. Po celom svete je pestovaný ako okrasný strom v mnohých varietách.
Céder atlaský
Neopadavý ihličnan, ktorý pochádza zo severnej Afriky z pohoria Atlas. Dnes býva bežne vysádzaný v parkoch a záhradách, a to aj v rôznych kultivovaných formách. Dorastá v oblasti svojho pôvodu do výšky 50 metrov, v strednej Európe maximálne 30 m. Ihličie je až 3 cm dlhé, tmavo zelené. Céder atlaský potrebuje pôdu bohatú na živiny ( vápenaté živiny). Vyhovujú mu tiež dlhé zimy s dostatkom snehu a suché, teplá leta. V strednej Európe však mrazivej zimy môžu céder poškodzovať.
