Často ich nazývame aj fikusy. Sú medzi nimi už dlho pestované druhy, pekné kultivary, no nechýbajú ani zaujímavé novinky.

Figovníky nájdeme pôvodne rásť vo všetkých teplejších oblastiach sveta, najviac však v Ázii. Známych je takmer 2 000 druhov. Mnohé z nich sú pritom veľké stromy alebo husté kry. Vynikajú rozmanitosťou rastových tvarov a listov.

V nedávnej minulosti patrili k často pestovaným a vyhľadávaným izbovým rastlinám. Ich obľúbenosť sa postupne vracia najmä vďaka novým druhom a kultivarom. Ak im doprajeme to, čo si žiadajú, stávajú sa v interiéri dlhoročnými spoločníkmi, a to väčšinou bez potreby špecifických pestovateľských zásahov. V bytových podmienkach zvyčajne nekvitnú ani neplodia. Na výber sú nielen rôzne druhy a kultivary, ale aj veľkosti vrátane exemplárov vysokých 1,5 až 2 m. Väčšie kusy sú i finančne náročnejšie. Zaujímavou voľbou sú figovníky v tvare bonsaja alebo jedince so zapleteným kmienkom.

Veľkolisté a drobnolisté

Zaužívané je rozdelenie figovníkov na veľkolisté (Ficus elastica, Ficus lyrata) a drobnolisté (Ficus benjamina, Ficus pumila, Ficus microcarpa). Veľkolisté druhy sa najlepšie hodia do stredne veľkých a väčších priestorov, kde nebudú prekážať. Uplatnia sa v obývacích izbách, jedálňach a halách, prípadne vo vykurovaných zimných záhradách. Vyniknú predovšetkým ako solitéry. Pestovať sa dajú v kvetináčoch, ale aj priamo v pôde, v záhone v zimnej záhrade. Osvedčený je aj hydroponický spôsob ich pestovania.

Drobnolisté druhy možno dobre využiť buď ako solitér, alebo na výsadbu izbových skleníkov a terárií, prípadne ako podsadbu do kombinovaných výsadieb izbových rastlín a do závesných nádob.

Milujú svetlo

Správny výber stanovišťa je aj v tomto prípade predpokladom úspechu. Vo všeobecnosti platí, že rastliny majú mať vyhradený dostatočný priestor, v stiesnených podmienkach nielenže nevyniknú, no i trpia. Ideálne je, ak sa k nim dostáva čo najviac svetla, a to zo všetkých strán. Bohatšie a rovnomerne olistené sú jedince, ku ktorým svetlo prichádza aj zhora, napríklad cez strešné okná. V polotieni sú figovníky riedko olistené a bývajú náchylnejšie na napadnutie škodcami. Nevhodné sú miesta, kam dopadajú priame slnečné lúče (hrozí popálenie listov), a miesta tienisté. Nevyhovuje im ani prievan, blízkosť tepelných zdrojov či stanovište, kde sa často otvárajú okná a dvere, na čo reagujú opadávaním listov.

Pokiaľ ide o teplotu, rastliny pochádzajú z teplejších oblastí, a tak potrebujú aj v zime aspoň 15 °C, ideálne 20 °C, v lete 20 – 28 °C. Najnáročnejšie na teplo sú veľkolisté figovníky, tie drobnolisté znesú aj nižšiu teplotu.

Zálievka a prísun živín

Rastliny sú náročné aj na prísun vlahy, a to najmä počas letných mesiacov. Medzi každou ďalšou zálievkou však substrát musí mierne preschnúť, premokrenie nie je vhodné. V zime zalievame menej, najmä ak ich zimujeme pri nižšej teplote. Do zálievky od jari do konca leta zhruba raz za 2-3 týždne pridávame aj živiny. Vyberieme hnojivo pre izbové rastliny okrasné listom. V zime, ak nám záleží na reprezentatívnom vzhľade rastliny, môžeme prihnojovať tiež, avšak len hnojivým roztokom so slabšou koncentráciou.

Presádzanie

Rastliny, ktoré dostávajú to, čo potrebujú, každoročne narastú o niekoľko centimetrov. Mladšie figovníky by sme mali každoročne presádzať, staršie raz za 3 roky, vždy na jar. Použiť môžeme substrát určený na pestovanie izbových rastlín, ktoré sú okrasné listom. Ak sa rozhodneme namiešať si substrát svojpomocne, mal by obsahovať rašelinu, piesok a pareniskovú zeminu, ideálne je pH okolo 6. Ak je už rastlina príliš mohutná, postačí vymeniť vrchnú časť substrátu v črepníku.

Ako ich množiť?

Ak si chceme figovníky rozmnožiť, ide to celkom jednoducho pomocou vrcholových odrezkov so 4-5 listami. Tie sa zakorenia v substráte určenom na rozmnožovanie (použitie stimulátora urýchli proces zakorenenia), ale často aj v pohári s vodou. Ideálny čas je skorá jar. Na rozmnoženie sa dajú použiť aj bylinné zvyšky, ktoré ostanú po reze rastlín. Drobnolisté figovníky si môžeme rýchlo a kedykoľvek rozmnožiť pomocou stonkových odrezkov.

Choroby a škodce

Fikusy pestované v interiéri pravidelne prehliadame a kontrolujeme ich zdravotný stav. Už pri prvých zisteniach problémov zasiahneme. Čím dlhšie budeme riešenie odkladať, tým viac im hrozí vážne poškodenie až uhynutie. Hubové choroby sa prejavujú škvrnami na listoch. Zo škodcov ich ohrozujú štítničky, roztočce a puklice. Všetkých škodcov sa dá zbaviť nielen chemicky, ale aj prostriedkami na biologickej báze. Na mnohé fungujú aj ľudové recepty, napríklad štítničky sa potierajú vatovou tyčinkou namočenou v liehu.

Dobré rady

• Listy figovníkov zbavujme prachu. Menšie rastliny môžeme občas osprchovať, tým väčším utierame vlhkou handričkou jednotlivé listy. Z času na čas použijeme lesk na listy, ktorý vytvorí na povrchu jemný film odpudzujúci prach.
• Figovníky môžeme od mája do začiatku septembra letniť na polotienistom mieste v záhrade, na balkóne alebo terase.
• Aby si staršie rastliny zachovali pekný tvar, priebežne ich tvarujeme. Čím viac budeme rezať a skracovať dlhšie výhonky, tým viac sa bude rastlina zahusťovať. Najlepším časom na tvarovanie sú jarné mesiace, pričom po reze nezabudnime na prihnojenie a výdatnejšiu zálievku.
• Rezom môžeme skrátiť príliš vysoké rastliny, hoci treba dať pozor na rez do staršieho dreva, ktoré figovníky dobre neznášajú. Na rez horšie reagujú staršie veľkolisté druhy figovníkov. Pri tvarovaní použijeme čisté nožnice, inak hrozí, že na rastlinu prenesieme niektoré ochorenia.

Viete, že…

… najnáročnejšie na vlhkosť vzduchu sú drobnolisté figovníky? Odstátou mäkkou vodou ich postrekujeme denne, alebo kvetináč s rastlinou postavíme na misku s kamienkami, ktoré budú stále ponorené vo vode.