Chryzantéma a jej pestovanie

 

Ako pestovať chryzantémy a ako si vybrať z rôznych kultivarov tejto rastliny

Chryzantémy sú obľúbenou voľbou pre tých, ktorí si chcú oživiť svoju jesennú záhradu farbami. Tieto rastliny začínajú kvitnúť až na prelome leta a jesene, keď už väčšina rastlín v záhrade odkvitla a preto sa stali jednými z najpopulárnejších kvetov vôbec.

Pestovanie chryzantém nie je komplikované a na to aby vo vašej záhrade prosperovali stačí dodržiavať pár jednoduchých pestovateľských zásad. V prvom rade si však musíme zvoliť vhodný druh chryzantémy. Chryzantémy sa pestujú vo forme letničky aj trvalky, pričom letničky sú vhodné na pestovanie v kvetináčoch, ako balkónové kvety a na rezané kvety, zatiaľ čo odolnejšie trvalky sú vhodné na pestovanie v záhrade, kde vydržia 3 až 5 rokov.

Chryzantémy vo forme trvalky majú rozvinutejšiu koreňovú sústavu a sú v porovnaní s letničkami odolnejšie voči silným mrazom, takže s trochou starostlivosti prežijú aj naše zimy. Na celoročné pestovanie v záhrade v rámci nášho územia sú vhodné najmä chryzantémy so skorším a stredne skorým nástupom kvitnutia, pričom platí že čím chladnejšia lokalita, tým sú vhodnejšie chryzantémy so skorším kvitnutím (od neskorého leta) .  

Na výber existuje mnoho kultivaroch tejto trvalky od trpasličích po vysoké rastliny, vo farbách od bielej a žltej až po tmavú vínovo červenú a fialovú, a v neposlednom rade s rôznymi tvarmi kvetov.

Chryzantémy a ich pestovanie

Pestovanie chryzantém si vyžaduje slnečné stanovisko, bohatú a dobre priepustnú pôdu a dostatočnú cirkuláciu vzduchu v okolí rastliny.

Sadenie chryzantém

Najvhodnejším obdobím na výsadbu chryzantém je jar, pretože rastliny majú dostatočne dlhý čas na dobré zakorenenie, ktoré im umožní ľahšie prežiť zimné mesiace. Chryzantémy môžeme sadiť hneď ako pominie hrozba mrazov. kritickým obdobím pre mladé sadenice chryzantém je aj horúce letné počasie, kedy si vyžadujú častejšiu zálievku.  V teplejších regiónoch je možná aj výsadba na jeseň, no takto vysadené rastliny je potrebné dostatočne zatepliť hrubou vrstvou mulču aby sme im pomohli prežiť zimu.  

Svetlo: Keďže chryzantémy budú najlepšie prosperovať na slnečnom stanovisku, pre výsadbu je potrebné nájsť miesto 6 až 8 hodín denne osvetlené priamym slnkom. 

Pôda: Chryzantémy budú prosperovať v akomkoľvek type pôdy pokiaľ bude obsahovať dostatok organickej hmoty (najlepšie kompostu). Pôda by však mala byť priepustná, pretože inak budú korene chryzantém hniť. Pri sadení je potrebné vyhĺbiť výsadbovú jamu, ktorá bude 2x hlbšia a širšia ako koreňová sústava chryzantémy.

Ochrana pred mrazom

Pri pestovaní chryzantém je najdôležitejšou vecou ich správne zazimovanie aby mali čo najväčšiu šancu prežiť zimu. Najlepším materiálom na zateplenie koreňovej sústavy rastlín je mulč z ihličia, ktorý nakopcujeme okolo základne rastliny. Prípadne môžeme rastlinu prikryť celými vetvičkami ihličnatých stromov.

Voda

Chryzantémy majú pomerne plytkú koreňovú sústavu, takže počas dlhšieho obdobia bez zrážok si vyžadujú častejšiu zálievku. Platí to najme pre horúce letné obdobie a obdobie jesene, kedy rastliny kvitnú a ukladajú si energiu na zimu.

Hnojenie

Dobrá výživa je nevyhnutná na to aby chryzantémy prosperovali v zdraví a každoročne nám prinášali potešenie v podobe bohatého kvitnutia. V období najväčšieho rastu si chryzantémy vyžadujú hnojivá bohaté najmä na dusík a draslík. Chryzantémy začíname hnojiť hneď ako pominie hrozba mrazov a pokračujeme až do júna, prípade júla, keď rastlina nasadzuje kvetné puky. Nasledovné hnojenie bude potrebné opäť až na budúcu jar. Na hnojenie môžeme použiť aj hnojivo s postupným uvoľňovaním, ktoré sa aplikuje iba raz na jar a vydrží po celú sezónu.

Kvitnutie chryzantém

Chryzantémy sú fotoperiodické rastliny, čo znamená, že obdobie kvitnutia závisí od špecifickej dĺžky dňa. Záhradné chryzantémy nezačnú vytvárať kvetné puky pokiaľ noc netrvá aspoň 10 hodín. Kvety sa objavia následne o 6 až 10 týždňov podľa kultivaru rastliny. Nízke teploty počas jesene chryzantémam nevadia, naopak udržujú kvety svieže s intenzívnejšími farbami. 

Chryzantémy a ich strihanie

Ak chceme mať chryzantémy vo forme trvaliek nižšie, hustejšie a hlavne bohatšie zakvitnuté, môžeme si pomôcť starou známou technikou strihu – tzv. uštipovaním. Je to jednoduchý spôsob skracovania rastlín, kedy rukou uštipneme konce mladých výhonkov. Výhonky skracujeme až keď dosahujú dĺžku 10-15 cm a to tak, že rukou uštipneme koniec výhonku nad druhou skupinou listov zhora

Takéto skrátenie nasmeruje rastovú energiu k nižším častiam rastliny a zamedzí predčasnému kvitnutiu chryzantémy. Skracovanie nových výhonkov môžeme zopakovať viac krát počas sezóny až do júna. Závisí to samozrejme podľa daného kultivaru, no medzi začiatkom kvitnutia a posledným skracovaním chryzantém by mali uplynúť zhruba 3 mesiace.  

Na jar zostrihávame celú nadzemnú časť chryzantém aby sme podporili nový rast.

Rozmnožovanie chryzantém odrezkami

Postup odoberania a výsadby odrezkov z chryzantémy je jednoduchý. Odstrihnite 10 cm dlhý koncový výhonok s listami a vložte ho do priepustného substrátu bez živín (napr. vermikulit) a takto vysadenú rastlinku umiestnite na slnečné miesto. Substrát udržujte vlhký a po dvoch týždňoch presaďte odrezok (ktorý medzi tým zapustil korienky) do malého kvetináča so záhradným substrátom. Po troch týždňoch môžete chryzantému nasadiť do zahrady. Rozmnožovanie odrezkami je potrebné spraviť čo najskôr v sezóne, aby si mala chryzantéma možnosť vytvoriť dostatočne veľkú koreňovú sústavu do príchodu zimy.

Choroby chryzantém

Vo všeobecnosti sú chryzantémy veľmi odolné rastliny, ktoré nie sú náchylné na choroby ani škodcov. Medzi najčastejšie choroby postihujúce chryzantémy patria hubovité ochorenia charakteristické rôznymi škvrnami a povlakmi na listoch a stonkách:

• škvrnitosť listov

• Hrdza listová

• Múčnatka

• Plesne

Proti hubovitým ochoreniam je účinné obmedzenie polievania alebo viaceré fungicídne spreje. V každom prípade napadnuté časti rastlín odstránime  a spálime, aby sme zabránili ďalšiemu šíreniu nákazy. To isté platí i pri rôznych vírusových ochoreniach (napr. vírus tabakovej mozaiky), ktorých príznakom je spomalený rast a žltnutie rastlín. Správnou výživou a vhodným stanoviskom môžeme riziko ochorenia chryzantém znížiť na minimum.

Z pomedzi škodcov sú pre chryzantémy nebezpečné najmä vošky a slimáky, ktoré odstraňujeme tak ako pri pestovaní iných rastlín.

Chryzantéma a jej druhy

Chryzantémy môžu mať našuchorené alebo jednoduché kvety v bohatej palate jesennej zlatej, ružovej, fialovej, jednofarebné i s kombináciou viacerých farieb. Existujú stovky kultivarov chryzantém rôznych veľkostí, tvarov, farieb a s rôznym obdobím kvitnutia, no najčastejšie sa rozlišujú základné typy chryzantém podľa tvaru ich kvetov:

Jednoduché (single) – chryzantémy majú kvety podobné sedmikráskam s plochým stredom obkoleseným dlhými kvetnými lupienkami.

Pom pom – Ich názov je odvodený od kvetov v tvare pom pomov roztliezkavačiek. Tento typ je jeden z najnižších chryzantém, ktoré produkujú niekoľko kvetov na jednej stonke. 

Vankúšové (Cushion) – Tieto odolné kultivary chryzantém, kríčkovitého, nízkeho vzrastu produkujú záplavu stredne veľkých našuchorených kvetov

Anemone – Tento typ chryzantém je charakteristický vyvýšeným stredom kvetu obkoleseným kratšími a tmavšími okvetnými lupienkami, ktoré sú v kontraste s jasnejšími a väčšími lupienkami po okraji kvetu.

Pavúčie (Spider) – Ich kvety s dlhými skrútenými lupienkami pripomínajú pavúkov sediacich na vrchole stonky. Známe sú napríklad kultivary Anastasia alebo Cremon.

Spoon – Chryzantémy charakteristické okvetnými lupienkami v tvare lyžice.

Quill – Chryzantémy tohto typu sú nápadné dlhými, rovnými okvetnými lupienkami v tvare trubice. Tento typ sa často pestuje len vo forme letničky, keďže neznesie tuhé mrazy.

Dekoratívne – chryzantémy s typickým krátkym telom rastlín, ktoré sú posiate  nápadne veľkými kvetmi s niekoľkými úrovňami lupienkov.

Zdroje: gardeningknowhow.com, gilmour.com, countryliving.com

Chryzantémy v květináči, krásné a léčivé: Jak se o ně starat, aby vydržely, jak je snadno množit?

Namnožte si chryzantémy

Chryzantémy se vyplatí přes zimu uchovat. Pokud věnujete trochu času poměrně snadnému namnožení řízkováním, nebudete příští podzim již muset chryzantémy kupovat – budete mít mnoho spoustu vlastních.Matečnou rostlinu můžete povzbudit umístěním na slunném místě, zálivkou a mírným přihnojením.

• Během dubna odstřihněte z výhonků vrcholové řízky a nechejte je zakořenit v substrátu s příměsí rašeliny a písku. Nejlépe zakořeňují pod krytem z  perforované průhledné plastové nádoby či fólie, a ve stínu. Teplota by se ideálně měla pohybovat mezi 15-20 °C,  substrát udržujte stále mírně vlhký.
• Přibližně po měsíci můžete zakořeněné sazeničky přesadit  do nádob či na záhonek.
• Ještě rychlejší a jednodušší variantou je nechat řízky zakořeňovat již v konečné nádobě.  Pro větší variety se hodí nádoby s průměrem kolem 20 cm, malým stačí poloviční – vhodné jsou vždy spíše nižší a širší rozměry, nelži úzké a vysoké.
• Substrát by měl mít podobné složení, jako u záhonových druhů. Ideální je kvalitní, výživná zemina s 15% jílu, který kořenům zajistí potřebnou stabilitu.  
• Důležité je sázet řízky i sazenice do vlhkého substrátu.  Posléze je zalévejte důkladně, ale pozor na vyplavení. Zakořeňování a dalšímu růstu také neprospívá příliš hluboká výsadba.

Chryzantémy můžete přesadit, nebo květináč opatřit obalem dle vkusu

Zaštipování pro košatý růst

Přibližně po třech týdnech po přesazení řízků, až rostliny povyrostou alespoň o 3 cm,  zaštípněte vrcholek za 4-6 lístkem, aby sazeničky narostly do hustých a košatých keříků. Větší a pozdně kvetoucí odrůdy můžete v průběhu června, nejdéle do poloviny července, zaštípnout ještě jednou.

Chryzantémy potřebují pravidelnou a dostatečnou zálivku a neustálé přihnojování: 

• na jaře a v létě hnojivem s dostatkem dusíku
• při nasazování poupat s důrazem na obsah draslíku.

Pro příští podzimní květy

obrázek z archivu ireceptar.cz

Poupata, která se začnou tvořit již v září, jsou poměrně citlivá na mráz – krátkodobý pokles teploty mírně pod nulu by sice měly vydržet, ale pokud hrozí déletrvající přízemní mrazíky, umístěte je raději do skleníku, nebo alespoň na vyhřáté místo (u jižně orientované zdi a podobně), případně na noc překryjte bílou netkanou textilií. Květináč si můžete vzít i domů, na okenní parapet – v teple pokvete dříve, avšak při teplotě výrazně přesahující 16° květy nevydrží tak dlouho.

Šálek chryzantémového čaje

Chryzantémy byly ve staré Číně ceněny nejen pro svou krásu. Nálev z květů, listů i kořenů se užíval především při infekcích a horečce, pro posílení jater a zraku. Příznivé účinky má chryzantéma i při vysokém krevním tlaku a cukrovce. Nálev z listů chryzantém, do kterého se přidávají i kvítky, je velmi osvěžující.