Kvety

Azda najznámejšou burinou kresťanského sveta je kúkoľ. A hoci Písmo nie je učebnicou herbológie, precízne pojednáva aj o tejto burine vrátane  jej v súčasnosti stále  paradoxami opradenej situácie, a to navyše len formou svojej vedľajšej výpovede. K paradoxom kúkoľa patria skutočnosti ako to, že ide síce aj o laikom najznámejšiu no zároveň aj o profesionálmi najmenej poznanú burinu, je to hospodársky významná no výskytom len zriedkavá burina, ide dekoratívne o pôsobivú no  účinkom o jedovatú burinu aj o ďalšie osobitosti ríše burín. Najväčším paradoxom ale zrejme bude to, ak sa burina stáva zákonom chráneným druhom a súčasne  je zo zákona  nevyhnutná  aj jeho likvidácia. Snáď i preto nezaškodí priblížiť si kúkoľ aj z tohto miesta veď agronóm je práve ten, kto je za osud burín zodpovedný. Cieľom predkladaného príspevku je predostrieť agronomickej verejnosti túto herbologicky výnimočnú záležitosť.  

Aby sme pritom boli korektní - kúkoľ nie je len jeden botanický druh. Dokázateľne existuje viac druhov burín s názvom kúkoľ, k najčastejšej trojici patrí kúkoľ poľný (čeľaď silenkovité), kúkoľ vlašský (čeľaď  lipnicovité) a snáď aj kúkoľ kravský (čeľaď silenkovité). Tiež z potuliek za burinami po Slovensku (monitoring burín) vyplynulo, že ako kúkoľ si miestami starí gazdovia vlastne pamätali a označili aj iné než nami menované tri druhy burín, typické skôr pre porasty na ornej pôde ako pre lúky či  pasienky a to z rovnakých ako aj z ďaleka odlišných čeľadí. Kúkoľ poľný Agrostemma githago L. inak kúkoľ roľný, kúkoľ vlašský  Lolium temulentum L. botanicky mätonoh mámivý a kúkoľ kravský Vaccaria hispanica (Mill.) Rauschert botanicky kraviarka ihlanovitá okrem názvu a zmienených herbologických osobitostí spája aj ich škodlivý účinok na zdravie človeka.

Kúkoľ poľný Agrostemma githago L. či roľný sa považuje za v minulosti veľmi nebezpečnú burinu. Má jedovaté semená, ktoré sú podľa Vyhlášky MPRV SR č.2/2014 Z.z. o jedlom obilí a mlynských výrobkoch z obilia stále zaradené k semenám zdraviu škodlivých burín. V súčasnosti je rozšírenie tejto buriny v poľných podmienkach skôr veľmi zriedkavé, presnejšie je to kriticky ohrozený druh. V niektorých okolitých krajinách ide dokonca o zákonom chránený druh. Na Slovensku existuje len niekoľko evidovaných lokalít so známym výskytom kúkoľa poľného. Ide a presnejšie môže ísť o pôdy suché aj vlhké, výživné, zvyčajne neutrálne alebo slabo kyslé, hlboké, piesočnaté alebo hlinité. V minulosti sa tomuto kúkoľu výnimočne darilo najmä v porastoch ozimných obilnín a obzvlášť v porastoch raže ozimnej.  Za posledných päť - šesť rokov je ale kúkoľ poľný stále častejšie pestovaný ako pôsobivá dekoratívna rastlina v okrasných záhradách. Môžeme ešte uviesť, že kúkoľ poľný sa vyznačuje nezanedbateľným produkčným potenciálom, dokáže zarodiť až 4 tony semien na ha. V priebehu celého minulého storočia sa robili testy s jeho rôznym využitím napr. ako krmoviny. Kľúčovým bolo dosiahnuť aby saponíny spôsobujúce jedovatosť kúkoľa poľného boli zo semien odstránené. To platilo aj v prípade výroby liehu z odpadu po čistení obilia, kde v minulosti bol podiel semien kúkoľa poľného spravidla vysoký.  Zo získaných saponínov sa plánovalo vyrábať mydlo. Je zrejmé, že tieto snahy sprevádzali ideologické dôvody a k tomu, aby sa  kúkoľ poľný stal kultúrnou plodinou nechýbalo sovietskej a pre úplnosť  ani nemeckej propagande veľa.

Kúkoľ poľný (nazvime obilný ekotyp) je 30-100 cm stredne vysoká bylina. Stáročiami pestovania ľanu sa vyšľachtil aj nižší kúkoľ poľný (nazvime ľanový ekotyp)  - ako  inak zaburiňujúci práve ľan. Byľ kúkoľa poľného je priama, jednoduchá alebo vidlicovito rozkonárená, hlavne pod uzlami pritisknuto až šikmo odstálo dlho ochlpená; listy protistojné, spodné stopkaté, úzko opačne kopijovité, horné sediace, čiarkovité  až čiarkovito kopijovité, špicaté, na báze krátko zrastené, hlavne pri báze na rube dlho ochlpené, stredná žila výrazná; kvety jednotlivé, alebo v málokvetom voľnom víjane, dlho stopkaté, 5-početné, kalich desaťžilový, dolu zrastený do krátkej kožovitej a tuhej rúrky, ochlpený, zuby kalicha až 2x dlhšie ako koruna, kališné cípy čiarkovité až čiarkovito kopijovité, mäkké, neskôr za plodu sa olamujú, korunné lupienky ružové alebo purpurovočervené, zriedka biele, opačne vajcovité alebo klinovité, celistvé až plytko vykrojené, pakorunka chýba; jednopuzdrová mnohosemenná tobolka, vajcovitá, s 5-timi zubami; koreň kolovitý, preniká do hĺbky 1,1 – 1,3 m a do strán 0,5 m.

Životný cyklus kúkoľa poľného vystihuje forma jednoročných ozimných druhov. Semená dobre klíčia hneď po dozretí, klíči v auguste až septembri a potom v marci až v máji. Klíči z hĺbky do 12 cm, a to pri minimálnej teplote pôdy 4-6 °C. Kvitne v júni až v auguste, na jednej rastline dozrie zvyčajne  niekoľko desiatok až niekoľko sto semien, ktorých životnosť v pôde dosahuje 10 rokov. Semeno je nepravidelne guľaté až obličkovité, v obryse okrúhlo trojuholníkovité až štvoruholníkovité, z bokov miene stlačené, matné, pokryté koncentricky usporiadanými bradavkovitými hrbolčekmi, zreteľná jazva; tmavosivé až hnedočierne, má rozmery 3,1-3,7 x 2,4 - 3,1 x 2,1 - 2,8 mm. Hmotnosť tisíc semien je 8,9 g.

Klíčna rastlina má zhrubnutý bledozelený hypokotyl (2 mm). Klíčne listy sú obrátene vajcovité až elipsovité  12 – 28 x 6 – 12 mm, sú nerovnakej veľkosti a naspodu tvoria trubkovitú pošvu. Epikotyl je pokrytý chĺpkami. Prvý pár listov je podlhovasto obráteno vajcovitý 4 – 7 x 1 – 1,5 cm, krátkostopkatý, ochlpený.

Mätonoh mámivý Lolium temulentum L. alias kúkoľ vlašský je z hľadiska hospodárskeho významu odborníkmi stále považovaný za veľmi nebezpečný druh, zasa inými odborníkmi je pre zmenu považovaný za kriticky ohrozený botanický druh s výskytom od nížin po podhorské oblasti. Podobne ako kúkoľ poľný je aj kúkoľ vlašský zaradený do zoznamu druhov burín so zdraviu škodlivými semenami vyššie zmienenej vyhlášky MPRV SR. Snáď nezaškodí uviesť, že mámivým je tento druh nazvaný vďaka svojmu účinku na človeka, čo sa v minulosti aj zneužívalo napr. na zvýšenie opojného účinku piva na mámivý. Pri varení piva sa jednoducho uprednostnil jačmeň zberaný práve z takto zaburineného porastu, prípadne porast sladovníckeho jačmeňa sa kúkoľom vlašským zámerne prisieval.  Zaiste, protiľudské a bezbožné činnosti.  Ak sa už o fenoméne  prísevu kúkoľa zmieňujeme, k vyššie popísanému  kúkoľu poľnému môžeme ešte spomenúť pokútne snahy a málo známy ďalší neúspech komunistickej propagandy o zvyšovanie odolnosti porastov obilnín proti poliehaniu prísevom práve kúkoľa poľného. Neskoršie fyziologické štúdie dokonca aj potvrdili mierny stimulačný účinok kúkoľa poľného na rast koreňov a úrodu obilnín, čo sa týkalo len miernej intenzity zaburinenosti no znásobilo to problém jedovatosti múky. Či si iróniou propaganda pritom nesplietla cielený druh, vyplýva zo súvislostí.

Kúkoľ vlašský je 0,2-1,2 m stredne vysokou jedovatou trávou, ktorej jedovatosť je spôsobovaná parazitujúcou hubou produkujúcou alkaloid temulín. Steblo je priame alebo kolienkato vystúpavé, s 3-5 článkami, na báze rozkonárené, hore drsné; listy ploché, končisté, pri okraji drsné, na rube holé, lesklé alebo až drsné, sýtozelené až modrozelené, rozmerov 250 x 2-10 mm; pošvy listov drsné, na horných listoch mierne nafúknuté, jazýček rozmerov 0,5-2,5 mm, blanitý; paklas (klas kláskov) 5-40 cm dlhý, vreteno tuhé, hrubé, klásky 2-15 kveté, plevy 3-5 cm dlhé, kopijovité sedem žilové, rovnako dlhé alebo dlhšie ako klásky; koreň zväzkovitý

Životný cyklus kúkoľa vlašského vystihuje forma  jednoročných, skorých jarných druhov. Vzchádza v marci až v máji, z hĺbky do 4-6 cm. Kvitne v júni až v júli. Na jednej rastline dozrie až niekoľko sto zŕn – bez výnimky napadnutých zmienenou parazitujúcou hubou produkujúcou jedovatý temulín. Semenom je plevnaté zrno, podlhovasté až elipsovité, na báze uťaté, na vrchole s osťou dlhou až 13 mm, na chrbtovej strane je vypuklé, na brušnej so širokou plytkou brázdičkou, bez ostí 4,8-6,8* x 2,1-2,4 x 1,4-1,5 mm (*s osťou až 16,1 mm), zrno ±zrastené s kvetnými plevami z ktorých sa v čase zrelosti zvyčajne neuvoľňuje. Hmotnosť tisíc semien je 7,5 g.  Klíčna rastlina má prvý list rozmerov 45-80 x 2-3 mm, na vrchnej strane po krajoch mierne drsný až drapľavý.

Kraviarka ihlanovitá Vaccaria hispanica (Mill.) Rauschert inak kúkoľ kravský či palina junca (horkosť mladého vola) je ďalšia v minulosti aj na Slovensku v porastoch obilnín hojnejšie rozšírená burina. V súčasnosti je tiež  považovaná za kriticky ohrozený druh. Podobne ako kúkoľ poľný má aj kúkoľ kravský svoju dekoratívnu hodnotu a tiež obsahuje jedovaté saponíny,  zvykne byť pestovaná ako okrasná i ako liečivá rastlina, prípadne sa vyskytuje v medziach a popri cestách. Pokiaľ sa vyskytuje voľne, celkom spoľahlivo indikuje polosuché úrodné pôdy s vysokým obsahom vápnika a stredným obsahom dusíka.

Kúkoľ kravský je 15-70 cm drobnou až stredne vysokou sivomodrou jednoročnou bylinou. Byľ je priama, v hornej časti zvyčajne nevetvená; spodné listy úzko kopijovité až úzko elipsovité, na vrchole zaokrúhlené, stredné a horné listy 10–25 × 60–85 mm, kopijovité až vajcovité; kvety na dlhých stopkách zoskupené do bohato rozkonárenej vidlice; kalich 10–16 mm dlhý, päťzubý, zuby široko trojuholníkovité, po odkvitnutí a za plodu 2–7 mm dlhé, s tenkou blanitou obrubou; korunné lupienky 18–25 mm dlhé, ružové; koreň krátky, vretenovitý; semeno 1,8-2,4 x 1,8-2,1 x 1,8-2 mm, jemne bradavičnaté, čiernohnedé až čierne. Hmotnosť tisíc semien je 5 g.

Bolo by to nemiestne pojednávať o kúkoli a nepozastaviť sa  pri jednej-dvoch herbologických výpovediach Ježiša Krista. Dlhé stáročia sa s plnou vážnosťou  tradovalo, že plodiny sa pri samovoľnom výseve menia buď na iné plodiny alebo sa menia na niektoré buriny. Ešte v predminulom storočí  odborné knihy popisujú ako sa pšenica ozimná takýmto samovýsevom po štyroch až piatich rokoch celkom zmení na raž ozimnú alebo na kúkoľ poľný -  a s takýmito tvrdeniami sme sa v gazdovských kruhoch mohli  stretnúť často ešte aj pred pár desaťročiami. Tvorca všetkého predsa vedel ako to s pôvodom a  vymedzením biologického pojmu druh v skutočnosti je a že druhy sa na iné druhy nemenia. O fenoméne prísevu kúkoľa sme sa vyššie už zmienili, človek len žasne aký arzenál zcestných nápadov sa vykoľajeným zmýšľaním stihol už zmobilizovať. Hoci pojem nepriateľ v podobenstve odkazuje na realitu z úplne iného súdka, bol by niekto v záležitosti kúkoľa s kriticky ohrozeným výskytom príliš prekvapení ak by sa myšlienka ich výsevu  zrodila hoci aj v niektorej hlave moderne zmýšľajúceho nadšenca pre biodiverzitu? Zaiste - biodiverzite áno, avšak v náležitých medziach. Popis vyššie a súvislosti jasne naznačujú aj odpoveď na naskytajúcu sa otázku, ktorý z uvedených kúkoľov je tým biblickým. V pôvodnom  jazyku  Písmo za kúkoľ priamo označuje druh ζιζάνιον zizanion, ktorý sa doposiaľ výhradne vzťahuje len na kúkoľ vlašský. V minulosti hojne vyskytujúci sa kúkoľ vlašský dokázal porasty obilnín totálne likvidovať a zrejme preto sa stal aj synonymom najvyššej škodlivosti burín v staroveku.

Ide o jedovatý druh z čeľade lipnicovitých, ktorý by aj v modernom poľnohospodárstve  z porastov hustosiatych obilnín dokázal najúčinnejšie odstrániť práve negatívny výber pred žatvou. V prípade kúkoľa vlašského sa totiž na rozdiel od kúkoľa poľného objasnilo, že kúkoľ vlašský je svojím koreňom  schopný poprerastať korene obilnín takou mierou až nie je možné túto burinu z porastu povytiahnuť bez toho aby sa súčasne nepoškodila aj obilnina. Iste, osud kúkoľa  vlašského môže agronóm spečatiť aj širokospektrálnymi herbicídmi vyznačujúcimi sa graminicídnym účinkom prípadne vysokoselektívnymi graminicídmi, avšak skôr len v porastoch širokolistových plodín a nie v porastoch hustosiatych obilnín. Na rozdiel od kúkoľa vlašského bol kúkoľ poľný, pravdepodobne aj kúkoľ kravský, z porastov poľných plodín vytlačený už po zavedení prvých herbicídov, ešte v časoch po druhej svetovej vojne, založených na báze hormonálnych regulátorov rastu typu auxínov, stále dostupných a rozšírených fenoxykyselín. Nadejeme sa, že záležitosť  je pre svoj účel dostatočne popísaná, ako to káže aj zdravý gazdovský rozum tých, čo zodpovedne stoja na začiatku reťazca výroby ľudskej obživy či potravy zvierat.