Ako pestovať asparágus a ktorý druh si vybrať?

Máloktorý rastlinný rod sa môže pochváliť takou pestrou skladbou druhov ako práve asparágus. Kým niektoré sa využívajú pri aranžovaní kytíc, iné sa pestujú ako izbové rastliny. Medzi druhmi patriacimi do tohto stále málo známeho rodu nechýbajú ani tie, ktoré sa pestujú za účelom konzumácie.

V posledných rokoch sa asparágus dostal trochu do úzadia. V súčasnosti sa v interiéroch a na záhradách nevyskytuje tak často ako v 2. polovici predošlého storočia. Milovníkom izbových rastlín a záhradkárom, ktorí ocenia jedinečný vzhľad a možnosť pestovať jednotlivé druhy aj v náročnejších podmienkach, však má stále čo ponúknuť.

Odkiaľ sa k nám asparágus dostal?

Pôvod tejto rastliny nie je celkom známy. Nejasnosti okolo jej histórie spôsobuje rozmanité druhové zloženie, v ktorom nechýbajú ani druhy preradené do rodu asparágus z iných rodov. Príkladom je asparágus lekársky, známy ako špargľa, ktorý má pôvod inde ako okrasné druhy. Rastlina sa tak sem dostala z viacerých kútov planéty od Indie cez Stredomorie až po Afriku. Práve africký kontinent je miestom, kde má pôvodný domov najviac zo zhruba 300 aktuálne známych druhov.

Expanzia okrasných asparágusov

Aj keď v súčasnosti sa na starom kontinente stretávame skôr so „zeleninovými“ druhmi, prvá väčšia expanzia asparágusu v Európe sa spájala s okrasným pestovaním. Tá začala po tom, čo nemecký botanik Carl Ludwig Sprenger začal rozširovať vybrané druhy v Nemecku a v jeho okolí. Práve po ňom je pomenovaný aj jeden z najčastejšie pestovaných izbových druhov, aké môžeme vidieť v interiéroch.

Najpestovanejšie druhy asparágusu

Asparágus Sprengerov

Rastlina, ktorá nesie názov po spomínanom nemeckom botanikovi, patrí k tým najznámejším. Do Európy sa dostala až z juhu Afriky, kde ju považovali skôr za invazívnu burinu. U nás je už zhruba 100 rokov jednou z najkrajších izbových rastlín, ktorá sa pestuje najmä kvôli netypickým listom pripomínajúcim malé zelené ihličky.

Asparágus kosákovitý

Jedná sa o mierne popínavý druh, ktorý sa vyznačuje dosť rýchlym rastom. Podobne ako v prípade vyššie uvedeného asparágusu, aj tento druh býva v niektorých častiach sveta považovaný za invazívnu burinu.

Asparágus perovitý

Tretí z najčastejších druhov je obľúbený kvôli svojmu vejárovitému vzrastu. Optický vejár vytvárajú svetlozelené listy, ktorých dĺžka zvykne dosahovať 30 až 50 cm.

Asparágus hustokvetý

Ďalší z druhov pripomína papraď, vďaka čomu si vyslúžil ľudový názov špargľová papraď. Do Európy sa dostal z Mozambiku a z Juhoafrickej republiky, kde býval už pred niekoľkými storočiami súčasťou okrasných záhrad.

Asparágus lekársky (Špargľa)

Tento druh pôvodne patril do rodu ľalia, no postupne ho preradili pod asparágus. Známy je najmä kvôli mladým podlhovastým výhonkom, ktoré sa zbierajú za účelom konzumácie. Podľa niektorých štúdií sú dokonca jednou z najzdravších zeleninových plodín.

Spôsob pestovania sa veľmi nelíši

Druhov asparágusu, ktoré sa dajú pestovať ako okrasné alebo úžitkové rastliny, je podstatne viac. Napriek pestrému druhovému zloženiu sa však podmienky na pestovanie príliš nelíšia. Dôvodom je hlavne nižšia náročnosť rastliny, vďaka ktorej si nachádza miesto takmer všade na záhradách aj v interiéroch, kde jej doprajeme optimálnu teplotu, vhodnú polohu a správnu opateru počas rastu.

Aké podmienky asparágus vyžaduje?

Poloha

Výber miesta, kde bude asparágus pestovaný, nie je kľúčový len kvôli dostatočnej intenzite svetla. Pri výsadbe nezabúdajte ani na voľný priestor v okolí kvetináča. Asparágus sa totiž rýchlo rozširuje až do výšky 1 m a šírky niekoľkých desiatok centimetrov.

Teplota

Kľúčová pre zdravý rast je aj teplota. Rastlina je síce teplomilná a vyžaduje teplotu aspoň 20 °C, no to platí iba počas letnej sezóny. V zime jej vysoké teploty skôr prekážajú, čo je dôvodom, prečo mnohým pestovateľom uhynie. V najchladnejšom období roka jej doprajte teplotu okolo 15 až 17 °C.

Substrát

Pri výbere pôdy môžete vsadiť na viacero druhov substrátov. Rastlina sa dokáže uchytiť v akejkoľvek ľahšej zemine, ktorá je dostatočne priepustná. Pôda by mala obsahovať množstvo živín, ktoré asparágus dosť rýchlo spotrebúva.

Pravidelná starostlivosť o asparágus

Zálievka

Bez ohľadu na zvolený druh polievajte asparágus častejšie ako väčšinu izbových kvetov. Rastlina vyžaduje, aby bol substrát neustále vlhký, no nie úplne premočený. Polievať by ste ju mali každý deň alebo aspoň raz za dva dni. V zime môžete zálievku obmedziť a pri každom polievaní počkať, kým pôda vyschne.

Hnojenie

Vzhľadom na spomínanú potrebu vyššieho množstva živín by ste asparágus mali viackrát pohnojiť, najlepšie tekutým hnojivom aplikovaným vo forme bežnej zálievky. Hnojte len do obdobia zazimovania. Po zime môžete prvýkrát hnojiť na začiatku jari, kedy sa rastlina prebúdza a je najaktívnejšia.

Presádzanie

Napriek tomu, že asparágus sa rýchlo rozširuje, presádzať ho stačí raz za dva až tri roky. Proces presádzania prebieha vybratím celej rastliny a jej následným presadením do väčšej nádoby, kde bude mať dostatok miesta na ďalší rast. Pri presádzaní dávajte pozor na korienky, ktoré sú tenké a môžu sa rýchlo potrhať.

Tipy, kde pestovať okrasný asparágus

Pestovanie asparágusu ako jedlej plodiny

Na záhrade sa pestuje najmä asparágus lekársky známy ako špargľa. Tá je vôbec jediným druhom z celého rodu, ktorý nie je pestovaný ako okrasná izbová rastlina. Jej využitie sa spája s konzumáciou mladých výhonkov, ktoré sú využiteľné v kuchyni aj v liečiteľstve. Niektoré štúdie dokonca špargľu označujú za jednu z najzdravších zelenín, pod čo sa nepodpisuje len pestré zloženie liečivých látok, ale hlavne ich vysoký obsah. Vďaka nemu sa nedostáva iba na tanier, ale aj do mnohých výživových a farmaceutických doplnkov.

Zber a možnosti spracovania špargle

Kým koreň využívaný na prípravu prášku sa dá zbierať kedykoľvek od jari do jesene, mladé výhonky sa zbierajú v priebehu apríla až mája. Zber treba stihnúť do začiatku kvitnutia, ku ktorému dochádza v prvých letných dňoch. Po tom, čo sa na rastline dorastajúcej do výšky až 1,5 m objavia žltozelené kvety, už výhonky nie sú najchutnejšie a ani vhodné na spracovanie. Mladé výhonky sú presným opakom. Využiť sa dajú ako surová zeleninová príloha alebo ako prísada do rôznych teplých jedál od polievok po omáčky. Vďaka množstvu liečivých látok sa využívajú aj pri príprave odvarov a kúpeľov na ruky alebo nohy.

Ktoré liečivé látky špargľa obsahuje?

Pri akých problémoch špargľa pomáha?

Rada na záver

V zložení špargle nechýba množstvo minerálnych solí. Ich zvýšený príjem môže byť pri niektorých diagnózach kontraproduktívny. Konzumácia špargle sa neodporúča reumatikom, diabetikom či ľuďom s chorobami žlčníka.

Autor textu: Róbert Bosák

Zdroj: https://stylovebyvanie.sk/asparagus/