Japonské javory môžeme pestovať v menšej aj väčšej záhrade. Dôležité je vytvoriť im čo najvhodnejšie podmienky. S príchodom chladnejších jesenných dní sa listy japonských javorov prekrásne vyfarbujú a záhrade či záhonu tak začínajú dominovať.

Japonské javory pochádzajú z ďalekej Ázie a už dlhší čas sú pre svoju atraktivitu v záhradách veľmi obľúbené. To je aj dôvod, prečo sa neustále rozširuje ich ponuka. V záhradníctvach ich nájdeme najmä v jarnom a jesennom období, kedy lákajú svojimi intenzívne sfarbenými listami. Rastú skôr pomalšie až stredne rýchlo, čiže sa nemusíme obávať, že nám zakrátko „prerastú cez hlavu“ ako naše európske javory, ktoré poznáme z prírody.

Ideálny je polotieň

Japonským javorom vyhovuje miesto v polotieni, menej sa hodí miesto v tieni alebo na plnom slnku, kde je sfarbenie listov intenzívnejšie. V nijakom prípade by nemalo ísť o miesta, kde vejú silné vetry a kde celodenne svieti slnko, pretože hrozí poškodenie konárikov a úpal. Javory vysádzame vždy na chránené miesta (najmä od severu). Už pri výsadbe počítajme s tým, že sa časom rozrastú, preto nemá zmysel ich vtesnávať do veľmi malých priestorov. Presádzanie totiž znášajú horšie.

Mierne vlhko

Pôda by mala byť výživná, kyprá, mierne kyslá a najmä mierne vlhká. Drevinám sa horšie darí na miestach so suchou a prehrievajúcou sa pôdou. Nevhodné sú aj pôdy trvalo zamokrené a štrkovité. Dlhšie trvajúce sucho zvyčajne spôsobuje krútenie a zasychanie listov a drevina stráca svoju estetickú hodnotu. Počas leta dbáme na zvýšený prísun vlahy ku koreňom. Obľubujú aj rosenie na list, ale až pri zapadajúcom slnku.

Javor dlaňolistý

Javory dlaňolisté majú pomerne kompaktný tvar, nezaberú veľa miesta a rastú viac do šírky. Bývajú veľmi husto olistené a ich tvar je celoročne príťažlivý aj vďaka prevísajúcejším konárom. Dorastajú do výšky najviac 3 m, aj to len na miestach s ideálnou pôdou a prísunom vlahy.

S pribúdajúcim vekom sú tieto javory krajšie. Uplatnia sa aj vo veľmi malých záhradách, vo výsadbách ázijského štýlu, vo väčších skalkách, v blízkosti jazierok, dvoroch a átriách či predzáhradkách. Zaujímavé je uplatnenie v skupine s nižšími ihličnanmi, azalkami a rododendronmi. Tento druh môžeme pestovať aj vo vegetačných nádobách.

Zároveň ide o javor s množstvom krásnych kultivarov. Najviac obľúbené sú kultivary s takzvanými strihanými listami, Dissectum Viridis so zelenými a Dissectum Garnet s tmavopurpurovými listami. Obľúbený je tiež kultivar Atropurpureum s bordovými listami. Netradične pôsobia listy kultivaru Shirazz. Sú bielo-zeleno-ružové a farebnosť sa dokonca počas sezóny zaujímavo mení. Kultivar BI-HOO má zasa listy zlatožlté až oranžové. Jesenné oranžovočervené sfarbenie listov je typické aj pre kultivar Orange Dream.

Javor japonský

Javory japonské sú v porovnaní s javorom dlaňolistým odolnejšie a tiež vzrastenejšie, rastú viac do šírky aj výšky.

Hodia sa do stredne veľkých a väčších záhrad. Časom môžu vytvoriť peknú korunu, pod ktorou sa dajú pestovať tieňomilné rastliny. V dospelosti na stanovišti s ideálnymi podmienkami dorastajú do výšky asi 5 m.

Známe sú aj ich jedinečné kultivary, napríklad kultivar Aconitifolium s väčšími a vykrajovanými listami alebo Vitifolium, typický krásnym jesenným sfarbením.

Javor shirasawanský

Rastie veľmi pomaly, dorastá podľa kultivaru až do 3 či piatich metrov. Má nádherný obrys listu pripomínajúci roztvorený vejár. Najznámejší kultivar je Aureum, ktorý má skoro na jar listy jasne žlté, neskôr žltozelené a na jeseň žltooranžové.

Vyžaduje polotieň, mierne kyslé a vlhké stanovište. Mladé rastliny chránime pred mrazom zimnou nástielkou, neskôr sú pomerne spoľahlivo mrazuvzdorné.

Dobré rady

• Pestovať tieto dreviny môžeme v moderných mestských záhradách, ale i na vidieku, aj keď nie v typickom vidieckom štýle.
• Pestovať sa dajú aj vo väčších vegetačných nádobách, v ktorých použijeme vhodný substrát a drevinu správne umiestnime.
• Javory vysádzame vždy s kompaktným koreňovým balom. Pri výsadbe do pôdy zamiešame kyslejší substrát a hnojivo s postupným uvoľňovaním živín.
• Pôdu po výsadbe namulčujeme drvenou kôrou, ktorá pomôže zadržať v pôde potrebnú vlhkosť. Vhodná je aj podsadba nízkej pôdopokryvnej zelene.
• Javory vždy vyniknú skôr samostatne. Ak sú ich listy svetlé, dobre vyniknú na tmavšom pozadí napríklad stálozeleného živého plota alebo skupinky ihličnanov.
• Dobre sa im darí v blízkosti vodnej plochy, ktorá prispieva k vyššej vzdušnej vlhkosti.
• Na zalievanie japonských javorov uprednostňujeme dažďovú vodu.
• Veľmi dôležitá je zimná ochrana, hlavne v prvých rokoch po výsadbe. Rastliny je vhodné obaliť jutovinou a ku koreňom im nahrnúť suché lístie. je zimná ochrana, hlavne v prvých rokoch po výsadbe. Rastliny je vhodné obaliť jutovinou a ku koreňom im nahrnúť suché lístie.

Viete, že…

…kultivary s tmavočervenými listami sú odolnejšie voči priamemu slnku ako žltolisté či bieloružovo panašované? Prítomné fialové a červené farbivá slúžia ako prirodzená ochrana proti UV žiareniu. Preto žltolistým a bieloružovo panašovaným jedincom nájdeme stanovište v polotieni bez silného poludňajšieho úpalu.

Strihať či nestrihať?

Starostlivosť o dreviny je pomerne jednoduchá. Dôležité je však vedieť, že ide o dreviny, ktoré by sme nemali hlavne radikálne strihať. Inak môžeme zničiť ich charakteristický habitus a zároveň ich poškodiť. Vo všeobecnosti sa odstraňujú len suché, poškodené konáre. Vždy používame čisté náradie, aby sa zabránilo prenosu hubových chorôb. V prípade potreby je možné dreviny len ľahko usmerňovať v raste, nie však tvarovať. Formovanie typického dáždnikovitého tvaru podporíme tým, že „vyholíme“ najsilnejšie vertikálne konáre z dvoch tretín od zeme. Režeme začiatkom leta, nie na jar.

Choroby a škodce

Na drevinách sa často vyskytujú vošky, prípadne aj iní cicaví škodcovia. Jednoducho sa však dajú zlikvidovať pomocou vhodných insekticídnych prípravkov. Ideálne je, samozrejme, zasiahnuť ihneď po zistení prvých príznakov. Vážnejším problémom je verticíliové vädnutie. Ide o hubovú chorobu, ktorá ohrozuje najmä jedincov pestovaných na nevhodných miestach. Napáda cievne zväzky, prerušuje prívod vlahy a živín, následne daná časť dreviny odumiera. Nezostáva potom nič iné, len suché časti ostrihať, pričom drevina stráca svoj charakteristický tvar.